IN THE WOODS..., záhadné zoskupenie z nórskych lesov, pre mnohých len ďalšie z mien na metalovej mape, pre iných doslova kult. ITW sa narodili v znamení blacku, čiernokovová škatuľka im však začala byť tesná viac než komukoľvek inému. Posledná stanica, do ktorej sa skupina dopravila, je dokonale zachytená na jej pomníku -- monštróznom 2CD "Live At The Caledonien Hall".
Koncert, na ktorom IN THE WOODS... pred plánovaným rozpadom odohrali to najlepšie zo svojho repertoáru naprieč všetkými nahrávkami, sa udial 29. decembra 2000 -- na jeho záznam si však bolo treba počkať do sklonku minulého roku, keď vyšiel ako debutová položka v katalógu labelu Karmakosmetix, na ktorom by mali nájsť živnú pôdu početné bočné projekty členov ITW.
Takmer dve a pol hodiny odštartuje ruch publika nasledovaný "Medley On Heartworks", zmesou viacerých skladieb uvedenou riffom z "Epitaphu" od KING CRIMSON (celý "Epitaph" zaznie symbolicky ako predposledná skladba). Pokľudné tempo, čistý vokál a čitateľná, nezboostrovaná gitara -- je ťažké takúto hudbu vôbec označiť za metal akéhokoľvek druhu. Nasledujúca "Heart Of The Ages" z rovnomenného debutu pritlačí na pílu -- aj keď rovnako "mäkké" nazvučenie gitár a vytiahnutý spev (prvýkrát doplnený fantastickým sopránom Synne, excelujúcim hlavne v "Mourning The Death Of Aase", pripomínajúcom "A Great Gig In The Sky" od PINK FLOYD) nenarušujú kontinuitu a plynulosť koncertu, ktorá je jednou z jeho najväčších devíz. Napriek nie dokonalému zvuku (ktorý beztak často živý záznam len pokazí) a zopár falošným úletom (hlavne v inak vynikajúcom "White Rabbit" od JEFFERSON AIRPLANE sa Jan Transit len ťažko triafa do hlbších tónin) je "Live At The Caledonien Hall" ozaj dôstojným náhrobkom skupiny.
Na koncerte sa vystriedali takmer všetci hudobníci, ktorí prešli radami IN THE WOODS... zostava sa priamo počas vystúpenia menila (kompletný popis rošád by zabral slušnú časť recenzie), a podľa rovnakého princípu prišlo na odohratie skladieb zo všetkých dosiek, so špeciálnym dôrazom na "Omnio" z roku 1997, odohraté celé a v poradí, v akom je zvečnené na štúdiovke -- pripomínajúc spôsob, akým PINK FLOYD na turné "Pulse" pristúpili k zásadnému "Dark Side Of The Moon". Kúzelným "Allright, we have a new song, which doesn´t have a name -- so for the occasion we´ll call it "Beer"..." uvedená skladba a "Don´t Care" patria naopak medzi doteraz nezverejnené kusy. Atmosféra koncertu je dokonale autentická a pohodová (akokoľvek sprofanovane toto slovo znie), uvoľnená komunikácia s publikom, pomalšie tempo väčšiny skladieb a "zasnená" nálada, výrazne odkazujúca na inštrumentálne nekomplikovanú, ale o to pôsobivejšiu psychedéliu konca šesťdesiatych rokov minulého storočia (konieckoncov práve raným PINK FLOYD, KING CRIMSON, JEFFERSON AIRPLANE a Sydovi Barrettovi vzdali svojimi coververziami ITW hold) -- to všetko prispieva k veľmi príjemnému zážitku z počúvania.
Vzhľadom na to, že nie som znalcom albumov IN THE WOODS... sa nebudem púšťať na tenký ľad porovnávania a analyzovania kvality interpretácie či prínosu v porovnaní so štúdiovými verziami. "Live at the Caledonien Hall" je skrátka nutnosťou pre priaznivcov nórskeho ansámblu a zároveň veľmi vhodným CD pre tých, ktorí sa uspokoja s reprezentatívnym (a v reprezentatívnom obale zabaleným), navyše živým best of.
P.S.: Vzhľadom na limitáciu dĺžkou CD sú niektoré skladby, ktoré v Christiansande odzneli, ale na kompakt sa nedostali, dostupné zdarma na www.karmakosmetix.com. Takisto nemôžem nespomenúť promo CD labelu Karmakosmetix s ukážkami tvorby (prevažne) členov IN THE WOODS..., ktoré je priložené k recenzovanému materiálu.